História plemena
Plemeno bolo vyšľachtené ako pastiersky pes v horských podmienkach na hraniciach Anglicka a Škótska. Jeho hlavná úloha tkvela v nadháňaní stád oviec. Pri tejto činnosti využívajú pre toto plemeno špecifickú techniku - stádo fixujú pohľadom, čo na ovce pôsobí takmer ako hypnóza. Borderky sa často prikrčia, čím ovciam naznačujú skok. Spolu s fixujúcim pohľadom je toto základný spôsob práce borderských kólií pri pasení. Ďalšou špecifickou črtou tohto plemena je jeho schopnosť okamžite, aj v skoku sa otočiť do potrebného smeru a to aj v nezvyčajne ostrom uhle.
Pravdepodobnými priamymi predkami borderských kólií sú:
Vďaka špringeršpanielovi získala borderská kólia reflex prikrčenia k zemi, čím sa z obyčajného štekajúceho a hryzúceho pastierskeho psa stal výkonnejší pracovný pes. Od greyhounda získalo plemeno rýchlosť, vytrvalosť a tvar uší. Neskôr sa k tomuto krížencovi primiešala tiež krv bradatých kólií.
Ako všetky pracovné plemená, ani borderská kólia nevznikla cieleným chovom. Pastieri si jednoducho vyberali najlepšie pasúce jedince, na ktorých potom odchovávali ich potomkov. Základným kritériom boli teda pracovné vlastnosti psa a nie jeho vzhľad. Aj po založení ISDS (Medzinárodná organizácia ovčiarskych psov) v roku 1906 sa do plemennej knihy zapisovali rôzne jedince aj neznámeho pôvodu, ktoré mohli vylepšiť vlastnosti plemena.